NOTEDIT - midiworld for blinds

Aktuálna verzia

Aktuálna verzia: 2.0
Vydaná: 15. apríla 2012
Stiahnuté: 2123

Stiahnuť Notedit 2.0

Aktuálny snapshot

Aktuálny snapshot: 108
Vydaný: 14. januára 2014
Stiahnutý: 551

Čo je nové

Stiahnuť snapshot 108

Lilypond

Ak chcete pomocou Noteditu tlačiť noty,
stiahnite a nainštalujte si program Lilypond.

Domovská stránka programu Lilypond

Stiahnuť Lilypond

Kto je Online

Momentálne je 3 návštevníkov a 0 člen(ov) online.

Ponuka

Úvodná stránka

MIDI Encyklopédia

Napíšte nám

Kniha návštev

Odporučte nás

Kontakt

RSS

Seriály

Do útrob MIDI (14)

Notedit 3 (25)

Style creator (5)

Event editor (5)

Spolu 49

Na stiahnutie

Štýly (1)

Študijné texty (9)

Spolu 10

Hľadať



Pokročilé vyhľadávanie

18. Notový režim a midi režim


Autor: admin - Piatok, 06.09. 2013 - 18:00:00
Notový režim - Midi režim

Notový režim a midi režim sú dva spôsoby, akými Notedit zobrazuje skladbu a umožňuje používateľovi bez zraku sa v nej prehľadne orientovať. Pochopenie princípu fungovania oboch režimov je teda základným predpokladom pre efektívnu prácu s midi skladbami v Notedite.

Notový režim

Notový režim je spôsob zobrazenia, ktorý poznáme zo starších verzií. Je to stav, kedy do Noteditu zapisujeme notu za notou a to vždy do novej pozície. Jednotlivé pozície sú úplne rovnocenné a je jedno, do ktorej pozície notu napíšeme, pozície budú prehrávané za sebou s tým, že prázdne pozície budú jednoducho vynechané a ak by sme napísali jednu notu do prvej a druhú do piatej pozície, na prehrávaní sa to nijako neprejaví. Na prehrávanie má vplyv iba dĺžka nôt, takže ak je v prvej pozícii celá nota a v piatej osminka, táto zaznie vtedy, keď doznie celá nota z prvej pozície.

Ak prihliadneme na ostatné tracky, je tiež dôležité iba to, ako sú noty navzájom synchronizované. Ak je v prvom tracku v prvej pozícii jedna celá nota a taká istá je aj v druhom tracku, zaznejú súčasne. Šípkou doprava a doľava sa môžeme posúvať po pozíciách a budú nám prehrávané jednotlivé noty s tým, že sa môžeme stopercentne spoľahnúť na to, že každá nota zaznie vtedy, keď začne jej doba.

Notový režim je teda klasickým prostredím Noteditu a umožňuje pohodlné ručné písanie nôt, pretože všetky noty majú presnú dĺžku a presné umiestnenie.

Midi režim

Midi režim je spôsob zobrazenia, akým Notedit umožňuje používateľovi orientovať sa v midi skladbe. Problém je v tom, že v midi skladbách – pokiaľ tieto nie sú vyrobené na počítači vkladaním presných nôt – nie je žiadna nota umiestnená presne tam kde by mala byť ani nie je taká dlhá ako by mala byť. Keď napríklad na klávesoch zahráme stupnicu, ktorú nahrávame do midi, hoci sa akokoľvek snažíme, naša nahrávka nebude obsahovať presné štvrťky, umiestnené na svojich miestach. Midi nahrávač totiž nahráva v reálnom čase. Tikajú hodiny, ktoré delia čas na tisíciny sekundy a odmeriavajú čas v midi tikoch. (Viac o midi tikoch pozri v seriáli Do útrob MIDI). Pritom je vopred definovaná dĺžka jednej štvrťovej noty, pričom každý počítačový program a každý hudobný nástroj definuje štvrťovú notu inak. No čím je číslo vyššie, tým je midi záznam presnejší, lebo ak v jednom nástroji je štvrťová nota definovaná ako 240 tikov a v druhom ako 1200 tikov, znamená to, že midi hodiny v druhom prípade tikajú omnoho presnejšie. Ak by teda jedna štvrťová nota trvala 500 tikov, musel by muzikant zahrať stupnicu tak, aby prú notu stlačil súčasne s prvým tikom, no pustil ju pri 499-tom tiku a pri 500-tom už stlačil ďalšiu. To sa človeku nikdy nepodarí. Prvú notu stlačí spolu s tretím alebo aj desiatym tikom, no pustí už pri čísle 480, pri 490 už stlačí druhý kláves. Uchom rozdiel nepoznáme, stupnica sa bude zdať pravidelná. No ak takúto nahrávku otvoríme napríklad v Notedite zistíme, že so zobrazením nôt máme problém. Prvá nota síce znie ako štvrťka, ale v skutočnosti je o niečo kratšia. Druhá nota sa uchom javí, že je na druhej dobe, no v skutočnosti nie je. Ak by nám Notedit v tomto prípade chcel ukázať dve štvrťové noty za sebou, nebola by to celkom pravda. Musel by iba hádať, aká nota to vlastne mala byť, alebo by musel dokonca noty trochu poupravovať, aby zapadli do našich štvrtiek, osminiek a šestnástiniek. Takéto úpravy Notedit sám od seba nerobí, pretože by tým konal mimo vôľu používateľa. Obsahuje síce nástroje na úpravu týchto nezrovnalostí, ale použiť ich musí používateľ a on rozhodne o tom, ktoré noty chce upraviť a ktoré nie. Notedit chce používateľovi ukázať midi skladbu so všetkými jej nedokonalosťami, preto na to používa midi režim.

Midi skladba je vlastne časová os a midi režim je spôsob zobrazenia časovej osi. Jednotlivé pozície tu nie sú rovnocenné ako v notovom režime, ale predstavujú jeden konkrétny úsek časovej osi a to dĺžku jednej tridsaťdvatiny noty. Jeden štvorštvrťový takt teda obsahuje spolu 32 pozícií, pre každú štvrťovú notu 8. Ak by teda naša stupnica bola úplne presne zahraná, bola by prvá nota umiestnená v prvej pozícií, druhá však v deviatej a tretia v sedemnástej pozícii.

Bolo by však veľmi nepraktické pohybovať sa šípkami po skladbe, ak by boli všetky pozície viditeľné. V našom prípade jednoduchej stupnice by totiž bola obsadená prvá pozícia, potom by nasledovalo 7 prázdnych pozícií a napokon by prišla jedna nota v deviatej pozícii. Notedit preto prázdne pozície skrýva, takže pri pohybe šípkou budeme vidieť v prvej pozícii notu a v druhej tiež. Pozor!!! Dôležité je uvedomiť si, že v midi režime sa nejedná o prvú a druhú ale vlastne o prvú a deviatu pozíciu, pretože tieto pozície zodpovedajú na časovej osi úseku 0 až 65 tikov (prvá pozícia) a potom 500 až 565 tikov (deviata pozícia). Tento výpočet vychádza z vyššie uvedeného príkladu, že naša štvrťka trvá 500 tikov. Ak by naša štvrťka trvala 1000 tikov, prvá pozícia by zobrazovala úsek časovej osi od 0 po 125 tikov.

Aby sme sa nemuseli trápiť počítaním drobných čísel a tikov, ktoré na konci skladby idú až do státisícov, interpretuje Notedit jednotlivé pozície ako doby alebo časti doby. Ako bolo už povedané, jedna pozícia predstavuje tridsaťdvatinu noty, čiže jedna nota je rozdelená na 8 pozícií. Tieto časti sa v Notedite nazývajú polohy. Každá štvrťová doba má teda 8 polôh. Notedit poradie pozície teda vyjadruje dobami a polohami. V našom príklade, kedy máme v dvoch pozíciách za sebou dve štvrťové noty nám Notedit prvú pozíciu predstaví ako "Doba 1 poloha 1" a druhú notu ako "doba 2 poloha 1". Z toho vidíme, že obe noty sú na časovej osi umiestnené presne tam, kde majú byť. Keďže každá doba má 8 polôh a číslovanie polôh začína s každou dobou odznova, vidíme, že noty sú uložené v prvých polohách a teda na začiatku doby. Ak by ale druhá nota bola zahraná o čosi skôr, Notedit by nám oznámil pri prvej note "Doba 1 poloha 1" ale pri druhej napríklad "Doba 1 poloha 8". Z toho vidíme, že hoci sluchovo sa nota javí ako na druhej dobe, v midi súbore je zasadená o čosi skôr a to už na konci prvej doby, v ôsmej, teda poslednej polohe.

Informáciu o dobe a polohe, ktorú pozícia predstavuje, získame, ak stlačíme na pozícii písmeno N spolu s klávesou shift. Rovnaký efekt dosiahneme aj kliknutím na položku "Prečítaj polohu" v menu Navigácia. Notedit je navyše možné nastaviť tak, aby nám aktuálnu polohu ohlasoval automaticky pri prechode šípkou na novú pozíciu. Túto možnosť zapneme a vypneme v možnostiach programu (Menu Nastavenia/Možnosti) kde na záložke Všeobecné zaškrtneme alebo odškrtneme položku "Pri horizont. pohybe čítať doby". 

Vyššie uvedeným spôsobom Notedit zobrazuje, kde na časovej osi sa zhruba nachádza nota. Jej zaradením do polohy však problém nekončí. Ako už bolo povedané vyššie, pozícia predstavuje iba určitý malý výsek časovej osi. Počas prehrávania či nahrávania skladby tikajú hodiny a odpočítavajú takzvané miditiky (viac o nich pozri v seriáli Do útrob MIDI). Na začiatku časovej osi je teda 0 a číslo postupne narastá. Čím viackrát hodiny tiknú za sekundu, tým väčší úsek je zobrazený v jednej polohe, pretože dĺžka jednej polohy je konštantná a predstavuje jednu tridsaťdvatinu noty. Pri vysokom počte tikov za sekundu teda môže jedna pozícia predstavovať rozsah aj 100 tikov. Pri počúvaní skladby je to veľmi malý úsek, no pri hraní je dôležité vedieť, že len málokedy nota začína na prvom tiku. Ak by sme sa mali vrátiť k nášmu príkladu so stupnicou, prvá nota by bola umiestnená v prvej pozícii, ktorá by predstavovala prvú dobu a jej prvú polohu. Druhá nota by bola v pozícii 9, javila by sa síce ako druhá v poradí, no zobrazovala by výsek časovej osi, ktorý predstavuje druhú dobu a jej prvú polohu. Takmer nikdy sa však nestane, že hudobník udrie čo i prvú notu presne. Ak sa omešká o pár tikov, nota bude zdanlivo znieť ako nota na prvej dobe, no v skutočnosti bude posunutá o pár tikov. Ak neprekročí rozsah prvej pozície, teda v našom príklade sa bude nachádzať na tiku 0 až 65, Notedit ju znázorní ako notu prvej doby a prvej polohy. Ak by bola nota umiestnená na tiku 80, bola by už vyhodnotená ako nota prvej doby druhej polohy. Ak by bol klavirista veľmi šikovný, možno by sa omeškal iba o pár tikov a jeho prvá nota by pristála na tiku 10. Notedit by ju teda hodnotil ako prvú dobu a prvú polohu. No ak by sme si písmenkom N prezreli vlastnosti noty, Notedit by nám okrem iných vlastností oznámil aj hodnotu omeškania. Omeškanie je údaj, ktorý nám hovorí, o koľko tikov sa nota omeškáva oproti dobe. Ak by bolo omeškanie 0, znamenalo by to, že nota sedí presne na prvej dobe. Ak by bolo omeškanie 50, znamenalo by to, že sa už blíži takmer k druhej tridsaťdvatine noty.

Špeciálnou kapitolou sú dĺžky noty. Tie takmer nikdy hudobník hrajúci naživo nedrží presne. Notedit však nechce používateľov trápiť vysokými číslami, preto po stlačení písmena N, čo sú vlastnosti noty, oznamuje približnú dĺžku noty slovami predĺžený alebo skrátený. Teda ak Notedit povie osminová nota, znamená to, že nota má presnú dĺžku jednej osminy. Ak muzikant podržal notu o pár tikov dlhšie, no Notedit odhaduje, že jeho zámerom bolo zahrať osminovú notu, označí ju ako predĺženú osminovú notu. Naopak, ak je nota držaná o čosi kratšie, Notedit ju označí ako skrátenú osminovú notu. Pritom nikdy nie je možné konštantne povedať, koľko midi tikov tvorí akú notu. Každý software a každý hudobný nástroj definuje štvrťovú notu inak a toto číslo sa zapisuje aj do hlavičky midi súboru. Notedit teda pri načítaní midi súboru zistí, koľko tikov je považovaných za štvrťovú notu a od tohto údaju vypočítava ostatné dĺžky nôt. Informáciu o tom, ako je v danej skladbe definovaná štvrťová nota získame po zobrazení vlastností skladby (ctrl+alt+enter) v riadku "Tikov za štvrťovú notu".

Z uvedeného vidno, že midi režim nie je vhodný na ručné písanie nôt ale skôr na upravovanie už hotových midi súborov, alebo nahrávok, vytvorených programom Notedit (Viac pozri v kapitole 23 o nahrávaní). Ak chceme napísať skladbu ručne, je vhodné použiť notový režim a uložiť ju ako súbor midi. Ak tento následne otvoríme v programe Notedit, bude skladba zobrazená už v midi režime. Rovnako je možné ručný zápis v notovom režime previesť do midi režimu a to použitím funkcie "Konvertovať do režimu midi", ktorá sa nachádza v menu Midi.

Každá nová prázdna skladba, ktorú otvoríme v programe Notedit klávesou ctrl+N alebo príkazom "Nový" v menu Súbor, je zobrazená automaticky v notovom režime a pripravená na ručné písanie nôt.

Informácia o tom, ktorý režim je práve použitý, je zobrazená na stavovom riadku.


 

·

 Ďalšie články v rubrike Notedit 3

25. Zarovnanie dĺžky nôt
24. Posúvanie skladby alebo jej častí
23. Nahrávanie
22. Metronom
21. Porovnávanie midi súborov
20. Kopírovanie, vystrihovanie a odstraňovanie objektov
19. Vkladanie a mazanie pozícií

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

"18. Notový režim a midi režim" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
NOTEDIT - midiworld for blinds
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd